Život Prešova
online
online
Vyše 130 europoslancov žiada zdanenie najbohatších ľudí sveta
15.03.2023 Celý región
Štrasburg
14. augusta (TASR) - Vyše 130 poslancov Európskeho parlamentu podpísalo
petíciu za zavedenie dane z bohatstva pre veľmi majetných ľudí na celom
svete. Týmto spôsobom by sa aj bohatí mali podieľať na "ekologickej a sociálnej transformácii", napísala v utorok tlačová agentúra AFP s odkazom na článok denníka Le Monde.
Iniciatívu podľa spravodajcu TASR podporili aj traja slovenskí europoslanci z frakcie socialistov a demokratov (S&D): Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová a Robert Hajšel.
Iniciátormi kampane sú francúzska europoslankyňa Aurore Lalucqová (S&D) a francúzsky ekonóm Gabriel Zucman, odborník na tzv. daňové raje.
"Čo sa podarilo dosiahnuť v prípade nadnárodných spoločností, musíme urobiť aj v prípade ľudí s obrovskými majetkami," uviedli Lalucqová a Zucman pre Le Monde.
Tvrdia, že ide o návrh zaviesť progresívnu daň pre superboháčov v medzinárodnom meradle s cieľom znížiť nerovnosti a získané zdroje použiť na investície do ekologickej a sociálnej transformácie. Návrh hovorí o zavedení 1,5-percentnej dane od sumy 50 miliónov dolárov, ale o presnej výške dane by sa malo podľa jeho iniciátorov rozhodnúť "kolektívne a demokraticky".
Lalucqová a Zucman vyzývajú OECD a OSN, aby začali rokovania o zavedení tejto dane a žiadajú príslušné kroky aj od EÚ. Upozornili, že Elon Musk v roku 2018, vtedy druhý najbohatší muž na svete, nezaplatil v USA ani cent na federálnych daniach alebo že vo Francúzsku 370 najbohatších rodín je zdanených iba na úrovni dvoch až troch percent.
Petíciu podpísali ekologicky a ľavicovo orientovaní europoslanci, približne desať ekonómov a tiež medzinárodné mimovládne organizácie ako napríklad Oxfam.
Lalucqová a Zucman na podporu svojich návrhov uvádzajú precedens už dohodnutej 15-percentnej minimálnej dane zo ziskov nadnárodných spoločností, čo podporilo okolo 140 krajín sveta.
Hajšel tvrdí, že má zmysel poukázať na to, že distribúcia bohatstva nie je spravodlivá, čo je citeľné najmä pri krízach ako bola pandémia či vysoké ceny energií súvisiace s vojnou na Ukrajine. "To bohatstvo sa viac a viac koncentruje v rukách tých najbohatších. Bolo by spravodlivé mať nástroje, ktoré umožnia nejakú redistribúciu a to je aj formou vyššieho zdanenia tých najbohatších," uviedol. Dodal, že jedno percento ľudí na svete vlastní také bohatstvo ako takmer 60 percent ľudí našej planéty.
"Musíme to robiť inteligentne a zabezpečiť, aby tí najbohatší ľudia nepreviedli svoje financie do daňových rajov, kde budú nedostupné," domnieva sa Robert Hajšel.
Monika Beňová vyjadrila presvedčenie, že základom týchto snáh by malo byť zdanenie bohatých firiem a korporácií v tých krajinách, kde vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Takáto dohoda už podľa nej existuje, ale aj v EÚ existuje veľa výnimiek, ktoré ju umožňujú obchádzať. Napríklad Holandsko zaťažuje iba desaťpercentnou daňou veľké spoločnosti, ktoré poskytujú zdravotné poistenie; z tohto dôvodu niektoré poisťovne pôsobiace na Slovensku môžu mať záujem byť zdaňovaní v Holandsku, upozornila.
"A čo sa týka (zdanenia) bohatých ľudí, určite je to správna cesta, dobrá správa pre spoločenský zmier. Bohatým tie peniaze určite chýbať nebudú; obávam sa však, že pri množstve daňových rajov, ktoré vznikajú a existujú, to nebude také jednoduché," uviedla Beňová.
Iniciatívu podľa spravodajcu TASR podporili aj traja slovenskí europoslanci z frakcie socialistov a demokratov (S&D): Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová a Robert Hajšel.
Iniciátormi kampane sú francúzska europoslankyňa Aurore Lalucqová (S&D) a francúzsky ekonóm Gabriel Zucman, odborník na tzv. daňové raje.
"Čo sa podarilo dosiahnuť v prípade nadnárodných spoločností, musíme urobiť aj v prípade ľudí s obrovskými majetkami," uviedli Lalucqová a Zucman pre Le Monde.
Tvrdia, že ide o návrh zaviesť progresívnu daň pre superboháčov v medzinárodnom meradle s cieľom znížiť nerovnosti a získané zdroje použiť na investície do ekologickej a sociálnej transformácie. Návrh hovorí o zavedení 1,5-percentnej dane od sumy 50 miliónov dolárov, ale o presnej výške dane by sa malo podľa jeho iniciátorov rozhodnúť "kolektívne a demokraticky".
Lalucqová a Zucman vyzývajú OECD a OSN, aby začali rokovania o zavedení tejto dane a žiadajú príslušné kroky aj od EÚ. Upozornili, že Elon Musk v roku 2018, vtedy druhý najbohatší muž na svete, nezaplatil v USA ani cent na federálnych daniach alebo že vo Francúzsku 370 najbohatších rodín je zdanených iba na úrovni dvoch až troch percent.
Petíciu podpísali ekologicky a ľavicovo orientovaní europoslanci, približne desať ekonómov a tiež medzinárodné mimovládne organizácie ako napríklad Oxfam.
Lalucqová a Zucman na podporu svojich návrhov uvádzajú precedens už dohodnutej 15-percentnej minimálnej dane zo ziskov nadnárodných spoločností, čo podporilo okolo 140 krajín sveta.
Hajšel tvrdí, že má zmysel poukázať na to, že distribúcia bohatstva nie je spravodlivá, čo je citeľné najmä pri krízach ako bola pandémia či vysoké ceny energií súvisiace s vojnou na Ukrajine. "To bohatstvo sa viac a viac koncentruje v rukách tých najbohatších. Bolo by spravodlivé mať nástroje, ktoré umožnia nejakú redistribúciu a to je aj formou vyššieho zdanenia tých najbohatších," uviedol. Dodal, že jedno percento ľudí na svete vlastní také bohatstvo ako takmer 60 percent ľudí našej planéty.
"Musíme to robiť inteligentne a zabezpečiť, aby tí najbohatší ľudia nepreviedli svoje financie do daňových rajov, kde budú nedostupné," domnieva sa Robert Hajšel.
Monika Beňová vyjadrila presvedčenie, že základom týchto snáh by malo byť zdanenie bohatých firiem a korporácií v tých krajinách, kde vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Takáto dohoda už podľa nej existuje, ale aj v EÚ existuje veľa výnimiek, ktoré ju umožňujú obchádzať. Napríklad Holandsko zaťažuje iba desaťpercentnou daňou veľké spoločnosti, ktoré poskytujú zdravotné poistenie; z tohto dôvodu niektoré poisťovne pôsobiace na Slovensku môžu mať záujem byť zdaňovaní v Holandsku, upozornila.
"A čo sa týka (zdanenia) bohatých ľudí, určite je to správna cesta, dobrá správa pre spoločenský zmier. Bohatým tie peniaze určite chýbať nebudú; obávam sa však, že pri množstve daňových rajov, ktoré vznikajú a existujú, to nebude také jednoduché," uviedla Beňová.
www.ZIVOTPO.sk
